Aero L-39 Albatros

Aero L-39 Albatros je výkonné cvičné prúdové lietadlo vyvinuté v 60. rokoch v Česko-Slovensku, kde sa možno stretnúť i s názvom C-39 (C-cvičný) a nahradil L-29 Delfín. Bolo to prvé prúdové lietadlo druhej generácie. Typ bol neskôr vynovený, nová verzia nesie označenie L-59 Super Albatros. Pokračovateľmi typu sú stroje L-159 Alca. Albatros je ešte stále v prevádzke u viac ako 30 vzdušných síl na svete. Albatros je viacúčelové lietadlo, najpoužívanejší je najmä ako stroj pre základný a pokročilý letecký výcvik, patrí medzi najrozšírenejšie cvičné lietadlá na svete.

Vznik a vývoj

Vznikol prirodzeným pokračovaním vývoja typu Aero L-29 Delfín.Jeho vývoj prebiehal od roku 1964 v konštrukčnej dielni Ing. Jána Vlčka. Základnou pohonnou jednotkou L-39 sa stal dvojprúdový motor Al-25, ktorý bol pôvodne vyvíjaný motorárskym závodom Progress v Záporoží pre lietadlo Jak-40. Lietadlo L-39 Albatros prvýkrát vzlietlo 4. novembra 1968, pilotované skúšobným pilotom Ing. Rudolfom Duchoňom. Ďalšie letové skúšky, avšak už s novým motorom Al-25TL, s ťahom 16, 87 kN, prebiehali koncom roka 1971. Výroba sa začala v roku 1972 a 28. marca 1972 bolo vzdušnými silami Československej ľudovodemokratickej armády prebrané prvé lietadlo L-39 Albatros. Typickými znakmi konštrukcie je dolnoplošná koncepcia a charakteristické mierne ubiehajúce krídla, so zužujúcim sa pôdorysom a charakteristickými 100 litrovými palivovými nádržami na ich koncoch. Na zadnej hrane krídel sa nachádza dvojica pristávacích klapiek ležiacich vnútri priečneho kormidla a klapky sú oddelené od priečneho kormidla malou krídlovou medzerou. Oproti L-29 má kabína značne zmodernizované prístrojové a navigačné vybavenie, účinnejšiu klimatizáciu, vystreľovaciu sedačku VS-BR1 s možnosťou záchrany od nulovej výšky, pri rýchlosti aspoň 130 km/h. L-39 je charakteristický ľahkým vyberaním sa z vývrtky. Spoľahlivosť celého stroja je posilnená inštaláciou navigačného systému RSBN a PRMG. Základný cvičný model nie je vyzbrojený, má len 2 závesníky (2 x UB-16 alebo 2 x R3S, bomby 2 x 100 kg a cvičné zbrane). Ľahké útočné verzie majú 4 závesníky pre výzbroj rôzneho druhu. Verzia L-39ZA má tiež inštalovaný dvojhlavňový 23 mm kanón GŠ-23. Postupné zdokonaľovanie základného L-39C viedlo k výrobe ďalších verzií: L-39V určeného na ťahanie cvičných terčov, cvičného ozbrojeného L-39ZO, L-39ZA určeného na útoky proti pozemným cieľom a prieskum. Existuje aj verzia L-139, vybavená západnou avionikou a pohonnou jednotkou, avšak tá si doteraz nenašla odberateľa. Zlepšovanie letových charakteristík videlo koncom 80. rokov 20. storočia k výrobe verzie L-39MS, známej aj ako L-59, ktorej prvým odberateľom sa stal v januári 1993 Egypt. Najväčším zahraničným odberateľom Albatrosu sa stal ZSSR, ktorý odobral 2 080 ks. Nástupcom stroja L-39 boli neskôr jeho zdokonalené verzie L-59 a jeho najnovší variant L-159 Alca.

Operačné nasadenie

Albatros sa do konca 80. rokov stal jedným z najrozšírenejších cvičných prúdových lietadiel na svete. Používaný bol najmä v krajinách Varšavskej zmluvy, okrem Poľska, ktoré používalo vlastný typ PZL TS-11 Iskra. Do polovice 90. rokov bol spolu s L-29 hlavným cvičným lietadlom pre pokračovací letecký výcvik aj v ZSSR. Napriek tomu, že sú Albatrosy postupne nahrádzané modernejšími typmi, tisícky týchto strojov zostáva dodnes v aktívnej službe ako cvičné lietadlá. Rovnako veľa týchto lietadiel vlastnia súkromní vlastníci po celom svete. V Spojených štátoch, kde sa ich cena pohybuje v rozmedzí 200 000 až 300 000 USD, si Albatrosy obľúbili letci hľadajúci rýchle a agilné lietadlo. Ich popularita viedla k zaradeniu tohto lietadla do pretekov Reno Air Race v kategórii strojov s prúdovým motorom. V polovici marca 2006 bolo vo federálnom registri lietadiel USA zaregistrovaných 257 Albatrosov.

L-39 na Slovensku

Pri delení majetku ČSFR v roku 1993 získala SR 8 ks L-39C (evidenčné čísla:0101, 0102, 0111, 0112, 0442, 0443, 4355, 4357), 9 ks L-39ZA (evidenčné čísla: 4701, 4703, 4705, 4707, 4711, 1701, 1725, 1730, 3905) a 2 ks L-39V (evidenčné čísla:0730 a 0745). Stroje L-39C boli od 1.januára 1993 zaradené k 1. letke 5. školského leteckého pluku na letisku v Košiciach, z ktorého bolo v roku 1995 sformované Výcvikové stredisko letectva.

Slovenský L-39ZA (1701) vo farbách Bielych Albatrosov

Počas reorganizácie v roku 2001 bolo Výcvikové stredisko letectva v Košiciach zrušené a šesť strojov L-39C bolo preradených k Vojenskej leteckej akadémii gen. M.R. Štefánika v Košiciach a boli označované ako výcviková letka. Letisko Sliač a jeho 1. stíhací letecký pluk získal 1.januára 1993 päť strojov L-39ZA (evidenčné čísla: 4701, 4703, 4705, 4707, 4711), jeden stroj L-39ZA(1701) získal 2. zmiešaný letecký pluk na letisku Trenčín. Zostávajúce tri stroje (evidenčné čísla:1725, 1730, 3905) boli zaradené k 3. stíhaciemu bombardovaciemu leteckému pluku na letisku Kuchyňa. V marci 1993 boli odsunuté do Trenčína, odkiaľ požičali jeden L-39ZA (ev.č. 3905) na základňu Sliač. Trojica strojov L-39ZA bola v druhej polovici roka 1994 presunutá k 33. stíhaciemu bombardovaciemu krídlu na letisku Kuchyňa. Rok 1995 znamenal pre všetky L-39ZA zaradenie k 31. stíhaciemu krídlu z letiska Sliač. Koncom roka 2001 boli zaradené k Výcvikovej letke. Stroje L-39V boli 1. januára 1993 priradené k 5.leteckému školskému pluku v Košiciach a v roku 1995 k Výcvikovému stredisku letectva. Počas reorganizácie boli v roku 2001 presunuté na leteckú základňu Sliač, kde v roku 2006 boli vyradené z dôvodu ukončenia technického života. Výcviková letka má súčasnosti k dispozícii 9 lietadiel L-39 Albatros. Na základe vyhlásenia vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka sa šesť strojov podrobí generálnym opravám, čím bude zabezpečená ich ďalšia letová činnosť.

Modernizácie

V rokoch 1996 a 1997 sa šestica strojov L-39C podrobilo generálnym opravám, počas ktorých im vymenili predné časti trupu a ich životnosť bola predĺžená o 5 rokov. Rozhodnutie o modernizácii lietadiel inštalovaním nových krídel a zadnej časti trupu s chvostovými plochami bolo prijaté v rokoch 2000 až 2001. Tým ich životnosť bola predĺžená o 15 rokov, s opravami naplánovanými na každých 5 rokov. Modernizovaná bola taktiež ich avionika. Projekt modernizácie bol vyhotovený leteckou akadémiou. Prvým strojom ktorý sa jej podrobil bol L-39C s ev. č. 0111. V septembri roku 2003 bol prevzatý Výcvikovou letkou. Jeho prelet na leteckú základňu Sliač sa uskutočnil 15. apríla 2004. V rokoch 2002 až 2005 sa tri stroje L-39ZA modernizáciou avioniky. Prvý modernizovaný stroj s ev. č. 1725 bol osadený prístrojmi v metrických mierach, avšak v roku 2006 bolo uložené z dôvodu nekompatibility. Zvyšná dvojica strojov L-39ZAM s ev. č. 1701 a 1730 boli doplnené ďalšou dvojicou L-39ZAM s ev. č. 4703 a 4707. Letecký park Výcvikovej letky v súčasnosti pozostáva z 5 ks modernizovaného modelu L-39CM (evidenčné čísla:5252, 5253, 5254, 5301 a 5302). Všetky sa museli v roku 2011 podrobiť generálnym opravám. Na stroji s ev. č. 5301 už oprava prebieha v leteckých opravovniach Trenčín. Stroj L-39CM (5252) bol v oprave od apríla 2011, L-39CM (5253) od mája 2011, a L-39CM (5254) od júna 2011. Vo výzbroji letka má aj 4 ks L-39ZAM (evidenčné čísla:1701, 1730, 4703, 4707). Strojom s ev. č. 1701 a 1730 vyprší v roku 2012 technická životnosť a budú nahradené 2 ks uložených L-39ZA, ktoré prejdú generálnou opravou.

Nehody

Počas nácviku skupinovej zlietanosti akrobatickej skupiny Biele Albatrosy, dňa 17. júna 1997, po zrážke v turbulencii havaroval L-39C s ev. č. 4357. Jeho piloti - pplk. Marián Sakáč a kpt. Róbert Rozenberg sa katapultovali. Skupina Biele Albatrosy prišla o ďalší L-39C s ev. č. 4355 na letisku Sliač dňa 3. júna 2000, počas ich vystúpenia. Pri tejto nehode zahynul pilot mjr. Ľuboš Novák. Dňa 14. septembra 2000 sa zrútil L-39ZA s ev. č. 3905 pri obci Ožďany, pričom jeho pilot kpt. Pavol Serbín sa katapultoval. Dňa 29. októbra 2002 počas výcviku pilotov maďarskej národnosti zrútilo lietadlo L-39ZA s ev. č. 4705. Nehoda sa odohrala pri obci Kalša a jeho piloti - inštruktor Jenö Vadas a žiak Gyűla Molnár sa katapultovali.